Mechanizmus ukladania tuku


Mechanizmus_ukladania_tuku_v__pixabayfreeMechanizmus ukladania tuku v organizme alebo príprava zimný spánok sa začína už v septembri! S príchodom zimného obdobia, keď sa dni krátia a pod vplyvom nepriaznivého počasia ubúdajú možnosti na pohybové aktivity vonku, začína byť znova aktuálna téma ukladania prebytočnej energie v ľudskom organizme.

Poďme sa pozrieť bližšie na tento mechanizmus a tiež na to, ako s ním účinne bojovať. Energia sa v ľudskom tele nachádza prevažne vo forme zásobného cukru – glykogénu, alebo vo forme tukových zásob. Glykogén je zásobný cukor zložený z jednotiek glukózy (jednoduchý cukor), k uvoľňovaniu ktorého dochádza v organizme vo chvíli, keď nastane pokles hladiny cukru v plazme, napr. vplyvom pohybu. Tukové tkanivo ako hlavný akumulátor energie.

Glykogén, resp. glukóza sa využíva aj pre vlastný metabolizmus tukov, ktoré sú hlavnou zásobnou formou energie. K doplneniu prevažne svalového glykogénu optimálne dochádza do 24 hodín po intenzívnej pohybovej aktivite.

Okrem toho, že tukové tkanivo funguje ako zásobná forma energie, má aj iné funkcie, napr. izoluje proti tepelným stratám (preto majú diaľkoví plavci veľké zásoby podkožného tuku) a tiež môže byť zdrojom niektorých hormónov s lokálnym pôsobením, atď.

Z praktického hľadiska je však najzaujímavejší práve pre svoju schopnosť akumulovať energiu. V jednom grame tukového tkaniva je uložených približne 30 kJ energie. To znamená, že pohybovou aktivitou, pri ktorej spálime cca 1500 kJ ( zhruba hodina pohybu), môžeme znížiť tukové zásoby cca o 40 až 50 gramov (rozhodne sa však nemusíme báť, že by sme o tukové tkanivo prišli). A keď znova siahneme po porovnanie, tak 1 gram tukového tkaniva zodpovedá 6 nabíjacím monočlánkom.

Rozhodovanie o príjme a výdaji je vždy na nás Energia organizmu vs. autobatérie. Bežný človek má v organizme okolo 300 až 400 g glykogénu, pričom jedna tretina je uložená v pečeni a zvyšok v svaloch. Tréningom je možné jeho množstvo aj zdvojnásobiť. Z jedného gramu glykogénu získavame zhruba 18 kJ energie, čo prerátané pre celý organizmus znamená 5000 kJ.

V bežnom monočlánkovom akumulátore je zhruba 8kJ a v autobatérii necelých 1800 kJ. To znamená, že na pokrytie celkového obsahu zásobného cukru v organizme by sme potrebovali buď 4 autobatérie (hmotnosť okolo 40 kg), alebo 600 dobíjacích monočlánkov!

Na rozdiel od živočíšnej ríše pre moderného človeka bohužiaľ platí, že v zimnom období kilogramy skôr kumuluje, než redukuje. A bodaj by nie, ak zoberieme do úvahy obmedzenú pohybovú aktivitu, vyšší energetický príjem z potravy a tiež „vhodnú“ genetickú výbavu po predkoch, tak je to zrejmé.

Rozhodovanie o príjme a výdaji energie je však vždy úplne na nás, bez ohľadu na genetiku! Preto by sme ani v zime nemali pohybovú aktivitu zanedbávať.

Cvičenie „na chudnutie“ je viac než o vysokej intenzite o dĺžke jeho trvania. Pri vyššej intenzite síce máme vyšší okamžitý výdaj energie, prednostne sa tak však metabolizuje glykogén a dostavuje sa veľký hlad. A z praxe vieme, že energia prijatá po cvičení býva v jedle väčšia než tá „precvičená“.

S rastúcou intenzitou sú spojené tiež vyššie riziká, ako napríklad vysoký krvný tlak pri pohybe, preťaženie srdca a pod.

Preto ak si nie ste istí, či je dané cvičenie pre vás vhodné, neváhajte a poraďte sa s lekárom. Aj akumulátory vyžadujú na správnu a dlhodobú funkčnosť vhodné podmienky.Veľká okamžitá záťaž často vedie k skráteniu ich životnosti.

Preto sú napr. v mobilných telefónoch batérie, ktoré sú určené na bežné prevádzkové podmienky telefónu. Vďaka rozvoju technológií už dnes nemusíme moderné akumulátory pred nabytím úplne dobyť.

Chôdza – skvelý spaľovač tukov

 

Často podceňovaná pohybová aktivita, ako napríklad rýchla chôdza či pomalý beh vedie k tomu, že sa prednostne metabolizujú tuky. Produkty tohto deja, tzv. ketolátky, potom tlmia hlad, ktorý sa po pohybovej aktivite tohto typu už zväčša nedostavuje. Aspoň nie v takej miere ako napríklad po posilňovaní.

Glykogén, resp. cukor je pri týchto aktivitách používaný ako „palivo“ na lepší metabolizmus tukov. Jeho nedostatok potom môže spôsobovať horšiu schopnosť „spaľovania“ tukov. Aj preto sa všeobecne neodporúča cvičenie nalačno.

Pre čo najmenšie riziká je potrebné vyberať pohybové aktivity s čo najmenším výkonom a s čo najväčším energetickým výdajom. Obe tieto vlastnosti spĺňa napríklad chôdza nordic walking, pri ktorej sa takmer určite nepreťažíte a k tomu spálite o 20 % energie viac než pri bežnej chôdzi.

MUDr. Martin Matoulek, PhD., Mgr. Jaroslav Koreš

Zdroj: www.obesitynews.

(Prevzaté so súhlasom redakcie)

Ilustračné foto: pixabayfree.com

e-book zdarma 2

Chcete dostávať tipy na štíhlu líniu?

Zanechajte mi na seba kontakt a ja vám horúce novinky pošlem.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *